Človek je zlatom fascinovaný už tisícky rokov. Zohráva zásadnú úlohu v každej kultúre na Zemi. A základným kľúčom jeho trvalej hodnoty je jeho pasivita. Neopotrebuje sa a je možné ho donekonečna recyklovať a obmieňať jeho tvar. Možno prsteň, ktorý nosíte na prste bol vytvorený z rovnakého zlata, ktoré nosili faraóni pred mnohými tisícročiami.
Na celej Zemi sa ho dosiaľ vyťažiloiba 160 000 ton. Podľa fyzikov tento kov vznikol vo vesmíre dávno predtým než pred 5 mld rokov začala svoju existenciu planéta Zem. Jeho najväčšie ložiská sa nachádzajú iba na zopár výnimočných miestach: v južnej Austrálii, Číne, južnej Afrike, v Peru a na západe Spojených štátov.
Starí Rimania zlatu hovorili aj „svaly vojny“. Víťazný Napoleon nechal pozlátiť Paríž a aby nacisti mohli financovať Tretiu ríšu museli zabrať zlato celej Európy. Zlato bolo najvyššou garanciou prežitia národa. Aj dnes zlato žiari na vrchole finančníctva a veľkých peňazí. Jeho manipuláciou na trhu sa denne zarábajú milióny dolárov alebo eur.
Zatiaľ čo India, Čína a Rusko skupujú zlato vo veľkom, západný svet by bol radšej keby zlato zostalo len v múzeách. A je len jedno pravidlo – tí ktorí majú zlato – vládnu.
Zlato bolo hnacou silou aj v oboch svetových vojnách. Pri dobytí každej krajiny mierili prvé kroky nepriateľov do trezorov bánk aby zabrali všetok drahý kov, ktorý nájdu. Pri okupácii Francúzska to malo byť zlato dokonca až v hodnote 3 miliárd dolárov.
Bankári francúzskej národnej banky však s týmto krokom vopred počítali a „záchrannú akciu“ národného pokladu začali už o niekoľko rokov skôr. Celý náklad: 84 miliónov uncí zlata (množstvo väčšie ako všetky kolumbovské galeóny dohromady) ukryli na 51 rôznych miestach Francúzska, vždy vo vzdialenosti menej než 1 deň od prístavísk pozdĺž pobrežia. V tajnej akcii sa nakoniec podarilo prepraviť na západ najväčší transfer bohatstva v histórii vôbec.